Učenie sa francúzštiny je pre mnohých splneným snom. Predstavujeme si, ako si s ľahkosťou objednávame café au lait v parížskej štvrti Marais, alebo ako plynule diskutujeme o filmoch novej vlny. Potom však príde realita: nepravidelné slovesá, takmer rovnako znejúce nosovky a ten zvláštny tlak v hrudi, keď treba v triede prehovoriť nahlas.
Ako hosť na tomto blogu a zároveň niekto, kto sa venuje life coachingu, sa na učenie jazykov pozerám trochu inak — cez koncept, ktorý voláme Vnútorná hra.
Čo je to Vnútorná hra?
Timothy Gallwey bol tréner tenisu, ktorý si v sedemdesiatych rokoch všimol niečo zaujímavé: jeho žiaci technicky vedeli, čo majú robiť. Vedeli, ako správne držať raketu, kde majú stáť, ako zasiahnuť loptičku. A predsa im to vo vypätých momentoch nevychádzalo. Niečo ich blokovalo. A to niečo nebolo vonku. Bolo to v ich vnútri.
Napísal knihu The Inner Game of Tennis, v ktorej sformuloval myšlienku, ktorá odvtedy zmenila prístup trénerov, koučov aj pedagógov po celom svete: každý výkon sa odohráva na dvoch úrovniach súčasne.
Vonkajšia hra je to, čo vidno zvonku. To, že chodíte na kurz. To, že pozeráte filmy po francúzsky. Že sa učíte slovíčka. Táto hra sa odohráva v učebnici, v triede, v rozhovore s rodeným hovoriacim.
Vnútorná hra je to, čo sa odohráva v hlave. Hlas, ktorý kriticky komentuje a podkopáva každú vetu skôr, ako ju dokončíte: „Znieš smiešne.“ „Určite si zle použil člen.“ „Ostatní sú oveľa ďalej než ty.“
Vzorec je jednoduchý:
Výkon = Potenciál − Vnútorné vyrušenia
Vaše jazykové schopnosti nie sú len otázkou talentu a hodín strávených nad učebnicou. Závisia aj od toho, nakoľko vám vnútorný kritik dovolí tieto schopnosti skutočne použiť. Môžete vedieť správnu odpoveď a predsa váhať, mlčať, vzdať sa.
Väčšina jazykových kurzov sa prirodzene zameriava na vonkajšiu hru. Ale mnohí dospelí študenti cudzieho jazyka sa zaseknú nie preto, že by nevedeli dosť slovíčok. Zaseknú sa, pretože vnútorný kritik je hlasnejší než vonkajší učiteľ.
Tri stratégie, ako vyhrať vnútornú hru učenia sa cudzieho jazyka
1. Skončite s le perfectionnisme
Francúzština je jazyk nuáns a práve to z nej robí výnimočný cieľ. Ale tá istá vlastnosť živí ilúziu, že kým vám cez ústa prejde prvé bonjour, musíte ovládať každé pravidlo. Ak budete chcieť byť stopercentne gramaticky korektní predtým, než otvoríte ústa, pravdepodobne ich neotvoríte nikdy.
Cieľom nie je dokonalosť — cieľom je komunikácia.
Ak vám čašník v Bordeaux prinesie víno, ktoré ste chceli, vyhrali ste. Bez ohľadu na to, či ste správne použili konjunktív. Oplatí sa preto úprimne si odpovedať na otázku: Čo pre vás znamená byť „dosť dobrý“? Nie perfektný – dosť dobrý na to, aby ste sa dorozumeli, vyjadrili myšlienku, nadviazali kontakt. Väčšina konverzácií tento štandard nevyžaduje. My si ho nastavujeme sami – a často zbytočne vysoko.
2. Pozorujte sa ako vedec, nie ako sudca
Gallwey zistil, že najrýchlejší pokrok nenastáva vtedy, keď sa žiaci snažia zo všetkých síl, ale vtedy, keď sú jednoducho zvedaví. Keď sledujú samých seba bez toho, aby sa hodnotili.
Skúste to aj vy. Keď urobíte chybu v rode podstatného mena, namiesto automatického „Som hrozný, vôbec mi to nejde.“ skúste čistú zvedavosť: „Aha, zaujímavé — zasa som povedal le namiesto la. Prečo asi?“
Zvedavosť a sebahodnotenie nemôžu v rovnakej chvíli existovať naraz. Kde je jedno, druhé ustúpi. A keď nahradíte vnútorného sudcu vnútorným vedcom, mozog sa uvoľní a začne informácie nasávať oveľa rýchlejšie. A nemyslím to ako metaforu – je to podporené mnohými neurologickými štúdiami.
3. Nájdite votre pourquoi — vaše Prečo
Učenie sa jazyka je marathon, nie šprint. Prídu týždne, keď budete mať pocit, že stojíte na mieste. Keď vás bude lákať odložiť zošit a povedať si už ma to nebaví. V tých chvíľach vás nepodrží ani slovník, ani učebnica.
Podrží vás vaše vnútorné Prečo.
Chcete ísť žiť a pracovať do Kanady? Rozumieť vnúčatám, ktoré žijú v Lyone? Cestovať po zámkoch pri Loire a spoznávať dedinky a zákutia — nie ako turista, ale ako niekto, kto skutočne vstúpi do krajiny? Alebo jednoducho dokázať sami sebe, že na to máte? Každé z týchto pourquoi je plne platné. Dôležité je, aby bolo vaše – nie požičané od niekoho iného.
Učenie sa cudzích jazykov je hra, ktorá sa nedá vyhrať silou vôle, len zmenou svojej vnútornej hry.
Bonne chance. Nevzdávajte sa, ste bližšie, než si myslíte.
Ak vás téma vnútornej hry zaujala – vo vzdelávaní, v práci alebo v živote celkovo – rád sa o nej s vami porozprávam hlbšie. Volám sa Braňo Dudáš a venujem sa life koučingu zameranému na osobnú transformáciu a osobný rozvoj.